Vanessa-Mae Vanakorn Nicholson

Vanessa-Mae Vanakorn Nicholson (*27. októbra 1978), Singapur, známa ako Vanessa-Mae (v čínštine:陈美, Chen Mei), je medzinárodne známa britská popová a klasická hudobníčka, huslistka. Jej hudobný štýl sa dá opísať ako "husľovo-techno-akustické syntézy".

Detstvo

Vanessa-Mae sa narodila v Singapure thajskému otcovi (Varaprong Vanakorn) a čínskej matke (Pamela Tan). Potom, čo sa jej rodičia rozviedli, sa jej matka vydala za Angličana Grahama Nicholsona a rodina sa presťahovala do Anglicka. Vanessa-Mae mala vtedy štyri roky. Vyrastala v Londýne a je britskou občiankou.

Profesionálny život

Ako trojročná začala Vanessa-Mae začala hrať klavír, ako päťročná na husle. Bola pomerne slávna v Spojenom kráľovstve, celé svoje detstvo sa pravidelne objavovala v televízii (napríklad na Blue Peter) zahŕňajúcu prevažne klasickú hudbu a konzervatívny štýl. Podľa Guinessovej knihy rekordov je najmladšia sólistka ktorá hrala Beethovena a Čajkovského Husľový koncert, v trinástich rokoch.
Svoj medzinárodný profesionálny debut mala Vanessa-Mae v roku 1988 na Schleswig-Holstein Musik Festivale v Nemecku. V priebehu 1988 koncertovala aj na pódiu s Philharmonie Orchestra v Londýne.
Počas dospievania Vanessa-Mae ustupovala od svojej tradičnej klasickej hry a stala sa známou pre svoje honosné, sexy štýlové vystúpenia. V hudobných klipoch sa objavuje v štýlovom oblečení. Objavila sa aj v albume Janet Jackson The Velvet Rope, kde hrá sólo v titulnej skladbe pesničku. Svoj prvý album v popovom štýle, Violin Player vydala v roku 1995 a je stále považovaný za jeden z najlepších diel jej kariéry.
V apríli 2006 bola v časopise Sunday Times Vanessa-Mae hodnotená ako jedna z najbohatších umelcov pod 30 rokov vo Veľkej Británii. Jej majetok sa odhaduje asi na 32 miliónov libier (64 miliónov dolárov), ktoré vyplývajú z koncertov a rekordný predaj sa odhaduje na viac ako 10 miliónov kópií po celom svete, čo je bezprecedentný úspech pre mladú huslistku.

Jej husle

Vanessa-Mae najčastejšie používa jeden z dvoch typov huslí a Guadagnini akustické husle alebo Zeta Jazz model elektrické husle.
Guadagnini boli vyrobené v 1761. Kúpili jej ich rodičia v aukcii za 150 000 libier. V januári roku 1995 jej boli ukradnuté, ale o dva mesiace neskôr policia vypátrala vinníka a husle boli vrátené.
Okrem toho, že používa jednu z dvoch Zeta Jazz Modelov elektrických huslí, z ktorých jedny sú biele a druhé sú dekorované motívmi pochádzajúcimi z americkej vlajky. Od roku 2001 tiež používala aj strieborno-šedé Zeta Jazz Model elektrické husle.
Okrem týchto dvoch hlavných huslí, občas kupuje a predáva husle pre výnos na charitu.
Niekedy príležitostne vystupuje s akrylovými elektrickými husľami, ktoré vyrobil Ted Brewer.

Albumy

• Violin (1990)
• Kids' Classics (1991)
• Tchaikovsky & Beethoven Violin Concertos (Vanessa Mae) (1991/1992)
• The Violin Player (1995)
• The Alternative Record from Vanessa-Mae (1996)
• The Classical Album 1 (12. november 1996)
• China Girl: The Classical Album 2 (9. september 1997)
• Storm (Veľká Británia:27. október 1997; USA: 14. júl 1998)
• The Original Four Seasons and the Devil's Trill Sonata: The Classical Album 3 (16. február 1999)
• The Classical Collection: Part 1 (2000)
• Subject to Change (17. júl 2001)
• The Best of Vanessa-Mae (5. november 2002)
• Xpectation (2003)
• The Ultimate (23. december 2003)
• Choreography (2004)
• Platinum Collection (2007)

Špeciálne edície albumov

• The Violin Player: Japanese Release (1995)
• The Classical Album 1: Silver Limited Edition (1. január 1997)
• Storm: Asian Special Edition (1. január 1997)
• The Original Four Seasons and the Devil's Trill Sonata: Asian Special Edition (1. február 1999)
• Subject to Change: Asian Special Edition (1. júl 2001)
• The Ultimate: Dutch Limited Edition (Január 2004)

Single

• 1995 - „Toccata & Fugue“
• 1995 - „Toccata & Fugue - The Mixes“
• 1995 - „Red Hot“
• 1995 - „Classical Gas“
• 1996 - „I'm a-Doun for Lack O' Johnnie“
• 1997 - „Happy Valley“
• 1997 - „I Feel Love Part 1“
• 1997 - „I Feel Love Part 2“
• 1998 - „The Devil's Trill & Reflection“
• 2001 - „Destiny“
• 2001 - „White Bird“

Filmografia

• The Violin Fantasy (1998)
• Arabian Nights (2000)
• The Making of Me (2008)

Antonio Giacomo Stradivari

Antonio Giacomo Stradivari (po latinsky Antonius Stradivarius alebo jednoducho Stradivari) (* 1644 – † 18. december 1737, Cremona) bol taliansky výrobca huslí.Antonio Stradivari sa narodil roku 1644^[1], miesto narodenia nie je presne známe. Jeho rodičmi boli Alessandro Stradivari a Anna Moroni.
V rokoch 1666^[2] až 1679 bol Stradivari pravdepodobne žiakom Nicolu Amatiho. V roku 1680 si sám zariadil dielňu na Piazza San Domenico v severotalianskej Cremone. Tu začal vyrábať nástroje podľa svojho učiteľa, ale zároveň sa pokúšal experimentovať s rôznou hrúbkou dreva a so zložením lakov. Všetky nástroje, ktoré Stradivari vyrobil, sú signované textom v latinčine

Antonius Stradivarius Cremonensis Faciebat Anno [rok].

Všeobecne prijímaným faktom je, že najkvalitnejšie nástroje zhotovil v rokoch 1698–1725 (najmä nástroje z roku 1715). Niektoré nástroje signované po roku 1730 pravdepodobne dokončili jeho synovia Omobono a Francesco, nachádza sa na nich latinský text

Sotto la Desciplina d'Antonio Stradivari F. in Cremona [rok].

Odhaduje sa, že Stradivari počas svojho života zhotovil približne 1 100 huslí, viol, gitár a čiel. Čiel sa dochovalo len približne šesťdesiat kusov, dovedna sa odhadom dochovalo ešte 650 Stradivariho nástrojov.
Antonio Stradivari je pochovaný v Cremone.
Približne od roku 1800 sú Stradivariho nástroje veľmi obľúbené a pre svoju vzácnosť aj neobyčajne cenené. Roku 1998 pri dražbe v aukčnej sieni Christie's v Londýne Stradivariho husle vydražili za 1,5 milióna eur. Rekordná suma bola dosiahnutá na dražbe v New Yorku v apríli 2005 — neznámy záujemca zaplatil 1,53 milióna eur.
16. mája 2006 však aj tento rekord upadol do zabudnutia, keď na dražbe Christie's v Rockefeller Plaza boli husle „The Hammer” predané za 3,544 milióna dolárov (približne 2,76 mil. eur). Išlo o husle, ktoré Stradivari zhotovil v roku 1707. Meno získali po ich najstaršom známom majiteľovi Christianovi Hammerovi, ktorý ich kúpil v 19. storočí.

Niccolo Paganini-považovaný za najslávnejšieho huslistu

Niccolo Paganini bol taliansky huslista, gitarista a hudobný skladateľ. Vďaka svojmu neobyčajnému hudobnému talentu je mnohými považovaný za najväčšieho husľového virtuóza všetkých čias. Medzi jeho najznámejšie diela patrí 24 capricií pre sólové husle, ktoré sú natoľko obtiažne, že huslisti ich dokázali zahrať až 50 rokov po jeho smrti. Jeho život je opradený legendami. Všade kam prišiel koncertovať zanechával v obecenstve nemý úžas a pokoru pred jeho nadľudskými schopnosťami. K svojim schopnostiam pridával aj rôzne senzácie vyvolávajúce jedinečné momenty, ako hranie bez chýbajúcej struny, improvizácie na jednej strune a iné.

Ďalšie štýly

Husle sú dôležité pre veľa hudobných štýlov ako folková hudba, pop, tango, rómska hudba a v menšej miere aj rock a džez.

Orchestrálna a komorná hudba

Orchestrálna a komorná hudba

Husle tvoria základ každého symfonického aj komorného orchestra, bežné sú aj sláčikové orchestre. Už od čias baroka existujú v orchestre dva samostatné husľové hlasy: prvé husle (najčastejšie 16 huslistov) a druhé husle (14 huslistov).
Husle tvoria tiež neoddeliteľnú súčasť sláčikových kvartetov a kvintetov, časté sú tiež skladby pre husle, klavír a ďalšie sláčikové nástroje (tzv. klavírne trio prípadne klavírny kvartet). Najčastejšou kombináciou sláčikových nástrojov je ale sláčikový kvartet, ktorý pozostáva z dvoch huslí, violy a violončela. Toto obsadenie je písomne zachytené už od klasicizmu.

Sólová hra

Sólová hra

Najslávnejšie skladby pre sólové husle (bez sprievodu) vznikli v období baroka, ktoré napísal Johann Sebastian Bach (sólové Sonáty a Partity). Vo veľkej miere sa v týchto skladbách využívajú dvojhmaty. Husľová sólová hra prešla renesanciou v 19. storočí, vďaka Niccolòvi Paganinimu (24. Caprice op. 1) a Heinrichovi Wilhelmovi Ernstovi (Erlkönig). V 20. storočí vďaka skladateľom ako napr. Bartók, Eugène Ysaye, Stravinskij alebo Hindemith.
Prvé husľové koncerty (t. j. sólové husle so sprievodom orchestra) sa vyvinuli z formy concerto grosso, kde koncertný majster (sediaci vpravo pri prvom pulte prvých huslí) často hral vlastný hlas. Prvé naozajstné husľové koncerty zložil Vivaldi a Bach. Z obdobia klasicizmu sú významnými autormi W. A. Mozart a Ludwig van Beethoven, ktorý kladie základy romantického husľového koncertu - približuje ho poňatím k symfónii. O tom svedčí aj jeho dĺžka - cca 40 minút. Najslávnejšie a najhranejšie husľové koncerty z obdobia romantizmu skomponovali Dvořák, Bruch, Mendelssohn, Brahms, Sibelius, Čajkovskij atď.
Asi najslávnejším huslistom a zároveň skladateľom bol Niccolò Paganini, ktorý venoval husliam prevažnú časť svojej tvorby. Z huslistov 20.storočia a 21.storočia môžeme menovať Fritza Kreislera, Yehudi Menuhina, Jascha Heifetza, Davida Fiodoroviča Ojstracha, Henryka Szerynga, Itzhaka Perlmana, Idu Haendelovú, Pinchasa Zukermana, Hilary Hahnovú, Júliu Fischerovú, Vanessu Mae, Maxima Vengerova atď.

História

História

Predchodcom huslí je stredoveká rubeba (rebec, rebeka), nástupca arabského rabábu, fidéla a jej príbuzná lira da braccio. Prvé husle začali vznikať v Taliansku na začiatku 16.storočia. Žiadne sa z tej doby nezachovali, ale ich tvar sa uchoval na kresbách z toho obdobia. Prvé moderné husle zrejme zhotovil Andrea Amati na objednávku rodu Medici - požiadali ho o zhotovenia nástroja vhodného pre pouličných hudobníkov. Moderné husle sa čoskoro stali vo všetkých spoločenských vrstvách veľmi obľúbenými a rozšírili sa po celej Európe.
Najstaršie dochované husle vyrobil tiež Andrea Amati, v Cremone v roku 1564. Asi najznámejšie husle „Le Messie“ (známe tiež ako „Salabue“) vyrobil v roku 1716  Antonio Sradivari. Nikdy sa na ne nehralo a dnes sú vystavené v Ashmolean Museum v Oxforde. Najznámejší výrobcovia huslí žili v 16. až 18.storočí:

• talianska husliarska rodina Amati: Andrea Amati (1500-1577), Antonio Amati (1540-1607), Hieronymous Amati I (1561-1630), Nicolo Amati (1596-1684), Hieronymous Amati II (1649-1740)
• talianska husliarska rodina Guarneri, Andrea Guarneri (1626- 1698), Pietro Giovanni Guarneri (Pietro da Mantova) (1655-1720), Giuseppe Giovanni Battista Guarneri (známy ako filius Andreae) (1666-1739), Pietro Guarneri (Pietro da Venezia) (1695-1762) a Bartolomeo Giuseppe Guarneri (Guarnerius del Gesu) (1698-1744)
• Antonio Stradivari (1644-1737), pôsobil v talianskej Cremone
• Jakobus Stainer (1617-1683), pôsobil v tirolskom Absame

Tvar huslí sa od tej doby prakticky nezmenil, iba došlo k malým zmenám v ich konštrukcii (napríklad sa mierne predĺžil krk a hmatník, čo umožňuje huslistovi zahrať vyššie noty). Husle vyrobené významnými husliarmi sú aj dnes neprekonané v kráse tónu.